Nocľah v skromnom hoteli neďaleko medzinárodného letiska Incheon v Soule bol po dlhej ceste z Európy do Tokia a následnom poldňovom fotografovaní a ďalšom lete z Tokia do Južnej Kórey síce veľmi zaslúžený, ale o to kratší. Čakali nás totiž len dva dni v juhokórejskej metropole, ktoré sme museli a aj chceli využiť na maximum. V pláne bolo fotografovať hlavne na letisku Incheon, ale obísť sme nechceli ani menšie letisko Gimpo. Nakoľko v zime svetelné podmienky na dráhach v Incheone sú výrazne lepšie popoludní ako ráno, rozhodli sme sa hneď v prvý deň „vybaviť“ letisko Gimpo. To ráno bolo našťastie slnečné, a tak hoci sme boli po dlhej ceste a veľmi krátkej noci unavení, vydali sme sa na cestu.
Více
Po neľahkých peripetiách tesne pred odletom a po úspešnom posune našej ceste o 4 dni, sme 28. januára 2020 konečne ja i Mirek dorazili na letisko Charles de Gaulle v Paríži. Môj prílet z Viedne bol o niečo skôr ako Mirkov z Prahy a keďže počasie bolo ráno pekné, rozhodol som sa využiť voľný čas na krátky spotting. Krátkosť času nedovoľovala nejaké experimenty s dopravou k dráham, a tak som zamieril automatickým vláčikom CDGval na osvedčené miesto južne od Terminálu 1, kde sa dá fotografovať aj bez rebríka a auta.
Více
Krajiny ďalekého východu, predovšetkým Japonsko, patria medzi obľúbené destinácie cestujúcich spotterov. Nielen pestrosťou leteckých spoločností, z ktorých mnohé sú pre európskeho spottera vzácne, ale aj relatívne dobrými podmienkami na fotografovanie lietadiel, aspoň čo sa oficiálnych miest týka. Prakticky každé väčšie japonské letisko má vyhliadkovú terasu, ktorá navyše väčšinou ani nie je zasklená, niečo čo sa v našich končinách už tak ľahko nevidí. Preč sú tie časy, kedy aj v Európe sa dalo pohodlne stráviť pekný deň na streche niektorého z terminálov a odtiaľ pozorovať a fotografovať lietadlá okolo seba. Dnes, ak aj terasy ešte existujú, sú vybavené sklom, ktoré fotografom výrazne sťažuje prácu a väčšina spotterov sa im preto aj vyhýba.
Více
Moje súčasné zamestnanie bohužiaľ neprináša veľa pracovných cestovateľských príležitostí, na druhej strane mám zase pomerne veľkú voľnosť v realizácii svojich súkromných spotterských aktivít, či už v okolí domova alebo na výletoch do bližšieho i vzdialenejšieho sveta. Výnimkou potvrdzujúcou pravidlo bol môj vzdelávací kurz organizovaný Eurocontrolom, prevažne európskou organizáciou pre bezpečné a plynulé riadenie letovej prevádzky v spoločnom vzdušnom priestore. Prevažne európskou preto, lebo členmi Eurocontrolu nie sú výhradne iba európske členské štáty, ale aj niekoľko ďalších krajín z neďalekého okolia kontinentu. Vzdelávací kurz súvisel s pribratím novej agendy do môjho portfólia a na rozdiel od väčšiny výcvikových kurzov, ktoré prebiehajú vo výcvikovom stredisku v Luxemburgu, tento sa konal priamo v centrále organizácie v Bruseli.
Více
Po tom, čo som v januári 2019 navštívil na víkend opäť španielsku metropolu Madrid, myslel som si, že sa tam pár rokov zase neukážem, než sa miestna letecká scéna trochu obmení, resp. pribudnú nejaké lákadlá, ktoré mi v zbierke ešte chýbajú. Na druhej strane ten január nebol práve ideálny mesiac na spotterský výlet do Madridu, lebo uhol slnka vzhľadom na orientáciu vzletových a pristávacích dráh nie je veľmi dobrý. Madrid je v tomto smere celkovo ťažký oriešok.
Více
Po prvom, veľmi úspešnom a nádherne slnečnom dni, ktorý som strávil na letisku Gatwick, ma čakal večerný presun na nocľah. Potom, čo sa slnko dostalo do polohy, keď už fotografovanie z mojej novo získanej fotopozície nebolo možné, sa mi podarilo nepozorovane prekĺznuť späť do centra parkoviska Purple Parking, kde som dohral rolu zákazníka, ktorý práve odstavil svoje auto a potrebuje sa dostať do terminálu a odviezol som sa shuttle busom späť k severnému terminálu, kde som nastúpil na autobus National Express a vydal sa do centra Londýna.
Více
Keď som sa v sérii svojich reportov zo spotterských výletov po bližšom i vzdialenejšom svete venoval krátkym „odskokom“ do Londýna v prvej polovici roku 2019, svoj článok som končil optimistickým konštatovaním, že v tom istom roku ma čakali ešte ďalšie cesty do Londýna, ktoré dopadli výrazne lepšie. Faktom totiž je, že v onom článku opisované dni sa vyznačovali prevažne zamračeným počasím, maximálne s občasným vykuknutím slnka. To je síce pre Londýn typické počasie po väčšinu roka, avšak pre spottera, ktorý si želá najmä slnko, je to len slabá útecha. V článku som tiež riešil dilemu, ako sa snažiť „bojovať“ s fenoménom londýnskeho počasia a konštatoval som, že som sa po zopár neúspechoch s klasickým plánovaním niekoľkodňových výletov rozhodol vyskúšať metódu „pokus-omyl“ a vďaka (vtedy ešte) hojne dostupným lacným letenkám z Bratislavy do Londýna som striehol na to, kedy takéto dobré ceny budú k dispozícii v mne vyhovujúcich dňoch, aby som aj niekoľko krát ročne vyrazil smer Spojené kr...
Více
Po štyroch dňoch v Moskve v auguste 2019 som mal za sebou síce len polovicu môjho pobytu, ale aj vrchol celej spotterskej cesty v podobe veľmi úspešného fotografovania na letisku Čkalovskyj, prvého z celkom troch návštev. Napriek tomu sa mi podarilo nazbierať v druhej polovici výletu ešte nejaké zaujímavé lietadlá do zbierky. Hneď na druhý deň skoro ráno som vyrazil opäť smer letisko Vnukovo, tento krát sa však na moje potešenie lietalo v smere dráhy 01, lepšie povedané pristátia boli na dráhe 01 a vzlety z dráhy 06. Mňa však zaujímajú len pristátia, nakoľko fotografovanie vzletov je s výnimkou dráhy 24 prakticky nemožné.
Více
Štvrtý deň môjho pobytu v Moskve ma ráno po prebudení konečne čakala dlho očakávaná správa – prehľad zaujímavých letov od môjho ruského kamaráta sľuboval celkom slušnú prevádzku na jedinom vojenskom letisku v okolí Moskvy, ktoré pravidelne už roky navštevujem. Ide o leteckú základňu Čkalovskyj, ktorá sa nachádza na severovýchod od Moskvy, v katastri mesta Ščolkovo. Je to najväčšia základňa dopravných lietadiel v rámci ruských ozbrojených síl a na rozdiel od civilných letísk, na ktorých od rozpadu Sovietskeho zväzu postupne žezlo preberali západné typy lietadiel, ktoré takmer úplne vytlačili staré sovietske stroje, tu akoby sa zastavil čas a na betóne základne sú rozostavené desiatky lietadiel legendárnych typov ako IL-76, TU-154, TU-134, AN-124, AN-74, AN-26, AN-12 alebo IL-18, ako aj niekoľko kusov IL-86VKP, ktoré slúžia ako vojenské veliteľské stanovište vo vzduchu napr. pre prípad vojenského konfliktu, čiže niečo ako ruská obdoba amerických Boeingov E-4B.
Více
Po mojom prvom nocľahu v Moskve v auguste 2019 sme si nielen ja, ale najmä môj ruský kamarát, dovolenkujúci na Kryme, privstali, aby som sa mohol čo najskôr rozhodnúť, kam sa vyberiem v ten deň na spotting. Počasie malo byť podobné ako v predchádzajúci deň, teda ráno slnečno, v priebehu dňa tvorenie kopovitej oblačnosti, ktorá miestami dosť zhustla a neskôr popoludní opäť postupné rozpadávanie oblačnosti až na bezoblačnú oblohu večer. Toto je asi typické moskovské počasie v lete, pokiaľ nenastanú jeden alebo druhý extrém, teda že je úplne jasno (to sa ale stáva málokedy) alebo že je úplne škaredo, závisí potom už len na tom, ako husté budú mraky v obedňajších hodinách. Podľa prehľadu očakávaných zaujímavých pohybov na moskovských letiskách od môjho kamaráta som sa rozhodol, že v tento deň vyrazím najprv ráno na letisko Šeremetevo a následne sa presuniem na letisko Domodedovo, nakoľko ani na jednom z ostatných letísk nebolo v pláne nič tak zaujímavé, kvôli čomu by sa oplatilo tam vyrazi...
Více
